Za hunami mjeza
Wot Žuric hač do Hochozy, z fotami Alfonsa Frencla
„Nic wšitke naše wsy su jenak znate, ale kóžda z nich ma swoje mjeno. Hač pak sej něchtó wo tym, štož tam na žołtej wjesnej tafli steji, wulce hłowu łama?“
Tute prašenje steji na spočatku wuwjedźenjow Alfonsa Frencla wo serbskich wjesnych mjenach.
Tute prašenje steji na spočatku wuwjedźenjow Alfonsa Frencla wo serbskich wjesnych mjenach.
Awtor zwjaza je stajnje ze starodawnym podeńdźenjom abo někajkej stawizničku a wotkrywa na zajimawe wašnje zwiski našich małych serbskich wjeskow z dalokim swětom. Čitar zhoni, što maja Rom a Bronjo zhromadneho, kotry wuznam měješe Wěteńca w srjedźowěku, hdźe we Łužicy ludźo po zdaću njeswača a kotra łužiska wjes najwjetša je. Njech so čitar z awtorom na puć poda wot Budestec do Barbuka a wot Pěskec do Žornosyk.
| Sprache | Obersorbisch |
|---|---|
| ISBN | 978-3-7420-2219-6 |
| Bibliographie | 2012 224 s., mnoho fotow, kruta wjazba |
| Veröffentlicht: | 30.06.2012 |
Anmelden